Dohráno: Prince of Persia

Určite aj vy máte nejakú hru, ktorá je dnes už absolútna klasika a stala sa nehynúcou legendou, ale vy ste ju skrz nejaký dôvod ne(do)hrali. Aj ja mám vo svojom hernom vzdelaní zopár takých restov, a jedným z nich bol aj Prince of Persia. Našťastie už si ho konečne môžem z horeuvedeného zoznamu odškrtnúť.

Ako je ale vôbec možné, že som touto hrou zatiaľ nepolíbený? To nie je tak úplne pravda, pár krát som PoP rozohral, ale nikdy predtým nedohral, a to asi hlavne z dôvodu, že som s počítačmi nezačínal na 10MHz, a tak som po obdržaní svojho prvého PC mohol začať s modernejšími hrami. Každopádne nedávno ma pochytila nejaká nostalgia a jal som sa sa Princa zahrať a dohrať.

Čo ma hneď na začiatku prekvapilo bol príbeh, ktorý nie len že v hre existuje, ale dokonca ani nie je úplne tupý a určite ho odporúčam aspoň pri jednom hraní sledovať. Najviac ma na ňom ale stejne dostala hore uvedená cut scéna, kde sa princezná vyvaľuje, zatiaľ čo ja ako princ už mám z dopadov dolámané obe nohy, na tele niekoľko rezných rán od súbojov so strážami vezíra Jaffara a chýba mi pár prstov na nohách od pascí v paláci a jeho podzemí...

Ale o príbeh stejne ani tak nejde. Bol to síce zaujímavý doplnok k hre, ale u nich ide vždy v prvom rade o hrateľnosť. A tu princ nesklamal ani 30 rokov po vydaní. Nie len že grafika zostarla naozaj s gráciou, ale čo dodnes odlišuje princa od súdobých hier sú animácie postáv. Princ sa v prostredí pohybuje tak plynulo, že z toho musela pri uvedení hry hráčom spadnúť čeľusť. Toho bolo dosiahnuté pomocou rotoskopie, kedy bol v hre použitý digitalizovaný záznam natočený na kameru (k tomu sa ešte dostanem v samotnom závere článku).

Hra obsahuje 12 levelov, cez ktoré sa musíte prepracovať až k záverečnému súboju s Jaffarom, ale na ceste k nemu vás čakajú nie len súboje s ďalšími strážcami v paláci, kopec pascí, padajúcej podlahy, skákania a netradične aj časový limit jednej hodiny. Áno, na dokončenie hry máte hodinu, a keď čas vyprší, hra sa pre vás končí a nie zrovna dobrým koncom.

Pomerne zaujímavý nápad je aj protivník (?) v podobe vášho tieňu, nazývaný Shadowman, ktorý sa objaví v istom momente hry a ešte niekoľko krát v jej priebehu vám svojím počínaním poriadne zavarí. Vyvrcholením je potom súboj s ním tesne pred koncom hry, o ktorom vám ale už nič nepoviem, aby som tým 4 ľuďom, ktorí podobne ako ja ešte Prince of Persia nehrali neskazil prekvapenie.

No a pokiaľ náhodou patríte do spomínanej skupiny ľudí, určite neváhajte a Prince of Persia si zahrajte. Je to naozaj klasika z môjho pohľadu dostála svojmu legendárnemu statusu aj dnes. A určite to nie je naposledy, čo som si ju zahral.

No a pokiaľ by ste si chceli Princa zahrať, možnosti sú temer neobmedzené. Nie len že si môžete Prince of Persia zahrať pod DOSom, ale medzi ďalšími platformami nájdete aj verziu pre SNES, Macintosh, NES, Amigu alebo FM Towns. No a pre ľudí, čo si chcú zahrať Princa bez nutnosti emulácie, je tu veľmi verná verzia nazývana SDLPoP, ktorá je open-source, zdarma, vznikla z DOS verzie, a je dostupná pre Windows, Linux a macOS. Momentálne je vonku dostupná verzia 1.20, a pokiaľ by ste si SDLPoP radi vyskúšali pod staršími Windows 9x systémami, môžete vyskúšať verziu 1.14.

P.S. Nuž a pokiaľ by ste si radi pozreli nejaké tie behind the scenes zábery z vývoja Prince of Persia pre Apple II (čo bola prvá platforma, na ktorú bol PoP vydaný) od toho najpovolanejšieho, čiže jeho samotného tvorcu Jordana Mechnera, odporúčam nasledovné video, ktoré nedávno vyšlo v rámci série War Stories na Ars Technice. A zaujímavé je aj AMA, ktoré tiež nedávno zorganizoval Jordan Mechner na Reddite.